IPv4 a IPv6: prečo sa minuli IP adresy a čo znamená CGNAT

Porovnanie IPv4 a IPv6 v domácej počítačovej sieti

IPv4 ponúka približne 4,3 miliardy adries a jeho voľný adresný priestor sa už vyčerpal. Internet však funguje ďalej vďaka NAT, CGNAT a postupnému prechodu na IPv6. Vysvetlíme, čo znamená verejná a súkromná IP adresa a prečo môže CGNAT ovplyvniť niektoré domáce služby.

Každé zariadenie, ktoré komunikuje prostredníctvom internetového protokolu, potrebuje IP adresu. Môžete si ju predstaviť ako adresu, pomocou ktorej sieť vie, kam má doručiť prenášané dáta.

Problém je, že pôvodná verzia internetového protokolu IPv4 ponúka približne 4,3 miliardy možných adries. Keď sa internet začal masovo rozširovať medzi domácnosti, firmy, mobilné telefóny a ďalšie zariadenia, bolo jasné, že tento počet nebude stačiť navždy.

Voľné IPv4 adresy sa skutočne vyčerpali. Internet sa však nezastavil. Pomohli technológie NAT a CGNAT a predovšetkým postupné zavádzanie novej generácie protokolu – IPv6.

Čo je IP adresa?

IP je skratka z anglického Internet Protocol. IP adresa identifikuje sieťové rozhranie zariadenia a umožňuje smerovať dáta medzi rôznymi sieťami.

Keď napríklad otvoríte webovú stránku, vaše zariadenie odošle požiadavku cez domácu sieť a sieť poskytovateľa internetu k serveru, na ktorom sa stránka nachádza. IP adresy a smerovacie mechanizmy pomáhajú určiť, kam majú jednotlivé pakety dát putovať.

Dnes sa používajú dve hlavné verzie internetového protokolu:

  1. IPv4 – staršia a stále veľmi rozšírená verzia,
  2. IPv6 – novšia verzia navrhnutá okrem iného s výrazne väčším adresným priestorom.

Prečo má IPv4 iba približne 4,3 miliardy adries?

IPv4 používa 32-bitové adresy. To znamená 232 možných kombinácií, teda približne 4,29 miliardy adries.

Typická IPv4 adresa vyzerá napríklad takto:

192.168.1.10

Nie všetkých 4,29 miliardy kombinácií je možné prideľovať ako bežné verejné internetové adresy. Časť adresného priestoru je rezervovaná na špeciálne účely a časť sa používa v súkromných sieťach.

Keď IPv4 vznikalo, miliardy adries pôsobili ako obrovská rezerva. Internet bol vtedy neporovnateľne menší. Nikto nepotreboval adresy pre miliardy smartfónov, televízorov, domácich routerov, serverov, kamier a ďalších zariadení.

Čo sa stalo 3. februára 2011?

Dňa 3. februára 2011 vyčerpala organizácia IANA voľný centrálny pool veľkých blokov IPv4 adries.

Posledné bloky boli pridelené piatim regionálnym internetovým registrom, ktoré prideľujú adresný priestor sieťam a poskytovateľom vo svojich častiach sveta.

To však neznamenalo, že 4. februára prestali existovať voľné IP adresy. Regionálne registre ešte určitý čas disponovali vlastnými zásobami a existujúce siete mali už pridelené rozsiahle bloky adries.

2019: voľné IPv4 adresy sa v našom regióne prakticky vyčerpali

Pre Európu, Blízky východ a časť Strednej Ázie spravuje IP adresy organizácia RIPE NCC.

Dňa 25. novembra 2019 RIPE NCC oznámilo pridelenie posledného bloku zo svojho zostávajúceho voľného IPv4 poolu.

Ani to však neznamená koniec IPv4. Už pridelené IPv4 adresy sa naďalej používajú a niektoré bloky sa môžu vracať alebo prevádzať medzi organizáciami.

Rozdiel je v tom, že nový poskytovateľ internetu už nemôže jednoducho počítať s prakticky neobmedzeným prísunom nových IPv4 adries.

Prečo teda každé zariadenie doma nepotrebuje verejnú IPv4 adresu?

Ak máte doma notebook, telefón, televízor, tablet, hernú konzolu a ďalšie zariadenia, neznamená to, že každé z nich musí dostať vlastnú verejnú IPv4 adresu.

Vo vašej domácej sieti sa používajú súkromné IP adresy.

Pre IPv4 sú na súkromné siete vyhradené najmä rozsahy:

  1. 10.0.0.0 až 10.255.255.255,
  2. 172.16.0.0 až 172.31.255.255,
  3. 192.168.0.0 až 192.168.255.255.

Preto veľmi často vidíte domácu adresu routera napríklad 192.168.0.1 alebo 192.168.1.1.

Rovnakú súkromnú adresu môže používať zariadenie v miliónoch rôznych domácností, pretože tieto adresy nie sú priamo smerované vo verejnom internete.

Verejná a súkromná IP adresa nie sú to isté

Súkromná IP adresa slúži na komunikáciu vo vašej lokálnej sieti. Router ju môže prideliť napríklad notebooku, telefónu alebo televízoru.

Verejná IP adresa je adresa používaná pri komunikácii cez verejný internet.

Pri klasickom domácom IPv4 pripojení môže mať router jednu verejnú IPv4 adresu a zariadenia za ním používajú množstvo súkromných adries.

Preklad medzi týmito dvoma svetmi zabezpečuje NAT.

Čo je NAT?

NAT znamená Network Address Translation, teda preklad sieťových adries.

Keď zariadenie s adresou napríklad 192.168.1.20 komunikuje s internetom, domáci router môže túto komunikáciu navonok prenášať prostredníctvom svojej verejnej IPv4 adresy.

Router si zároveň udržiava informáciu o jednotlivých spojeniach, aby vedel prichádzajúcu odpoveď doručiť správnemu zariadeniu vo vašej domácnosti.

Jedna verejná IPv4 adresa tak môže obslúžiť množstvo zariadení v jednej lokálnej sieti.

Práve masové využívanie NAT výrazne spomalilo spotrebu verejných IPv4 adries.

Čo je CGNAT?

Keď už nestačí zdieľať jednu verejnú IP adresu medzi zariadeniami jednej domácnosti, poskytovateľ internetu môže zdieľať verejnú IPv4 adresu medzi viacerými zákazníkmi.

Takéto riešenie sa označuje ako CGNAT – Carrier-Grade Network Address Translation, prípadne CGN.

Zjednodušene môže komunikácia vyzerať takto:

vaše zariadenie → domáci router → sieť poskytovateľa → CGNAT → verejný internet

Viacerí zákazníci tak môžu pri komunikácii s internetom vystupovať prostredníctvom jednej verejnej IPv4 adresy.

Pre bežné prehliadanie webu, streamovanie videa či používanie väčšiny aplikácií si používateľ CGNAT často ani nevšimne.

Kedy môže byť CGNAT problém?

Komplikácie sa môžu objaviť, keď potrebujete vytvárať spojenia z internetu smerom do svojej domácej siete.

Môže ísť napríklad o:

  1. vlastný server dostupný z internetu,
  2. vzdialený prístup do domácej siete,
  3. niektoré typy VPN,
  4. niektoré herné alebo peer-to-peer aplikácie,
  5. presmerovanie portov na domácom routeri.

Ak je pred vaším routerom ešte NAT poskytovateľa, samotné nastavenie port forwarding na domácom routeri nemusí stačiť.

Ak takúto funkcionalitu potrebujete, informujte sa u svojho poskytovateľa internetu, či máte verejnú IPv4 adresu a či ponúka možnosť verejnej alebo statickej IP adresy.

Je NAT bezpečnostná ochrana?

NAT a firewall nie sú to isté.

NAT vznikol ako mechanizmus prekladu adries a v prípade IPv4 zároveň pomáha šetriť verejný adresný priestor. Bezpečnostné pravidlá, ktoré rozhodujú, aká komunikácia je povolená alebo blokovaná, zabezpečuje firewall.

Moderný domáci router zvyčajne vykonáva obe funkcie naraz, preto ich používateľ nemusí na prvý pohľad rozlišovať.

Čo je statická a dynamická IP adresa?

Pojmy verejná a súkromná IP adresa hovoria o tom, kde je adresa používaná. Pojmy statická a dynamická zase hovoria o tom, či sa pridelená adresa mení.

Dynamická IP adresa môže byť poskytovateľom pridelená dočasne a v budúcnosti sa môže zmeniť.

Statická IP adresa zostáva stabilná. Môže byť užitočná napríklad pri prevádzke niektorých serverových služieb, vzdialenom prístupe alebo firemných riešeniach.

Statická IP však nie je automaticky synonymom verejnej IP a samotná statická adresa nezvyšuje rýchlosť internetového pripojenia.

IPv6 rieši hlavný problém s nedostatkom adries

Dlhodobým riešením nedostatku IPv4 je IPv6.

Kým IPv4 používa 32-bitové adresy, IPv6 používa 128-bitové adresy. Adresný priestor je preto neporovnateľne väčší.

Teoretický počet IPv6 adries predstavuje 2128, teda približne:

340 sextiliónov adries.

Inak zapísané ide približne o číslo 3,4 × 1038.

Cieľom teda už nie je šetriť každú jednotlivú IP adresu tak, ako pri IPv4, ale mať dostatočne veľký adresný priestor pre ďalší rast internetu.

Ako vyzerá IPv6 adresa?

IPv6 adresy používajú hexadecimálny zápis a dvojbodky. Vyzerajú preto úplne inak než známe IPv4 adresy.

Napríklad dokumentačná IPv6 adresa môže vyzerať takto:

2001:db8:1234:5678::1

Vďaka pravidlám skracovania nemusia byť všetky nulové časti IPv6 adresy zapisované v plnej dĺžke.

Znamená IPv6 koniec NAT?

IPv6 má dostatočne veľký adresný priestor na to, aby zariadenia nemuseli zdieľať jednu verejnú adresu iba preto, že je adries nedostatok.

To však neznamená, že zariadenia majú byť bez ochrany prístupné komukoľvek z internetu. Prístup k zariadeniam naďalej kontrolujú firewall a ďalšie bezpečnostné mechanizmy.

NAT preto netreba zamieňať s bezpečnostným firewallom.

Prečo stále používame IPv4, keď existuje IPv6?

Prechod internetu na nový protokol je mimoriadne rozsiahla zmena.

IPv4 a IPv6 navyše nie sú priamo vzájomne kompatibilné. Zariadenie používajúce iba IPv6 nemôže bez ďalšieho mechanizmu priamo komunikovať so službou dostupnou iba cez IPv4.

Preto dnes obe technológie fungujú vedľa seba. Poskytovatelia používajú rôzne prechodové mechanizmy a mnoho sietí prevádzkuje IPv4 aj IPv6 súčasne.

Tento stav bude pravdepodobne pokračovať ešte dlhší čas.

Potrebujete doma verejnú IP adresu?

Pre väčšinu domácností nie je vlastná verejná IPv4 adresa podmienkou bežného používania internetu.

Ak iba prehliadate web, streamujete filmy, telefonujete cez internet, používate sociálne siete alebo pracujete s cloudovými službami, môže pripojenie cez CGNAT fungovať bez viditeľného rozdielu.

Verejná IP adresa je dôležitejšia vtedy, keď chcete poskytovať služby smerom z internetu do domácnosti alebo potrebujete špecifické sieťové konfigurácie.

Pred objednaním internetu sa preto neoplatí pozerať iba na maximálnu rýchlosť. Ak máte špecifické technické požiadavky, overte si u poskytovateľa aj spôsob prideľovania IP adries a podporu IPv6.

IP adresy sa teda „neminuli“ tak, že by prestal fungovať internet

Vyčerpanie IPv4 znamená predovšetkým to, že už nie je k dispozícii dostatok nových, nikdy nepoužitých verejných IPv4 adries pre neustále rastúci internet.

Internet sa s tým vyrovnáva kombináciou viacerých riešení:

  1. používaním súkromných IPv4 adries,
  2. NAT v domácich a firemných sieťach,
  3. CGNAT v sieťach poskytovateľov internetu,
  4. prevodom a opätovným používaním existujúcich IPv4 adries,
  5. postupným rozširovaním IPv6.

IPv4 tu preto s nami ešte zostáva. Z dlhodobého pohľadu je však práve IPv6 technológiou, ktorá poskytuje adresný priestor potrebný pre ďalší rast internetu.

Ak práve vyberáte internetové pripojenie, overte si dostupnosť internetu na svojej adrese a zistite, aké možnosti pripojenia sú dostupné vo vašej lokalite.